Elektrická energia Pozinkované prenosové vedenie 800KV Tower

Ako profesionálni výrobcovia by vám Mao Tong rád poskytol elektrickú galvanizovanú prenosovú linku 800KV Tower. A my vám ponúkneme najlepší popredajný servis a včasné dodanie.

Spojené štáty, bývalý Sovietsky zväz, Japonsko a Taliansko vybudovali testovacie linky AC UHV a vykonali množstvo výskumov a experimentov s prenosovou technológiou AC UHV. Nakoniec len bývalý Sovietsky zväz a Japonsko postavili AC UHV linky.

1. Bývalý Sovietsky zväz: Na základe predchádzajúcich štúdií sa v roku 1981 začala výstavba 1150 kV AC UHV vedení, ktoré pokrývajú 494 km z Ekibatuzu do Kirkchitavu a 396 km z Kirkchitavu do Coustanaya. V auguste 1985 bolo otvorené prvé 1150 kV vedenie na svete, Ekibastuz-Kirkchitaf, so záťažou pri menovitom prevádzkovom napätí a predĺžené do Coustanay. 1. januára 1992 centrálny dispečing Kazachstanu prestavbou znížil napätie úseku trate 1150 kV na prevádzku 500 kV.

Počas tohto obdobia dosiahol prevádzkový čas úseku vedenia Ekibastuz-Kirkchitaf a zariadenia rozvodne na oboch koncoch 23 787 hodín pri menovitom prevádzkovom napätí a prevádzkový čas úseku vedenia Kirkchitaf a zariadenia rozvodne v Coustanay dosiahol 11 379 hodín pri menovitom prevádzkovom napätí. Napätie. V rokoch 1981 až 1989 vybudoval bývalý Sovietsky zväz aj 1 500 kilometrov UHV tratí s celkovým rozsahom 2 400 kilometrov. Všetky odtlakované na prevádzku 500 kV.

2. Japonsko: Výstavba 1000 kV UHV vedenia sa začala na jeseň 1988. 28. apríla 1992 bolo dokončené 138-kilometrové hlavné vedenie Nishinuma z rozvodne Nishinuma do rozvodne Toshanashi. V októbri 1993 bola dokončená 49-kilometrová UHV časť trate Nanniigata Trunk z jadrovej elektrárne Kashiwazaki-Kariwa do rozvodnej stanice Nishinuma. Dva úseky trate UHV mali dĺžku 187 kilometrov.

Všetky fungovali pri znížení napätia 500 kV. V roku 1999 bola dokončená výstavba 194 km hlavnej trate South Iwaki z rozvodne South Iwaki do rozvodne East Qunma a 44 km hlavnej linky East Qunma z rozvodne East Qunma do rozvodnej stanice West Qunma vo východo-západnom koridore. Dva úseky tratí UHV boli dlhé 238 km. Celkovo bolo v Japonsku vybudovaných 426 kilometrov UHV vedení. Kvôli úzkemu územiu všetky linky UHV v Japonsku používajú dvojitú slučku a rovnakú tyč a rám.

Uhv prenos má zrejmé ekonomické výhody. Odhaduje sa, že prenosová kapacita jedného prenosového vedenia 1150 kV môže nahradiť päť až šesť vedení 500 kV alebo tri vedenia 750 kV. Môže znížiť materiály veže o jednu tretinu, ušetriť drôt o polovicu a ušetriť náklady na elektrickú sieť vrátane rozvodne o 10 ~ 15%. UHV koridor 1150 kV je len asi štvrtina koridoru potrebného pre vedenie 500 kV rovnakej kapacity, ktoré by prinieslo významné ekonomické a sociálne výhody pre husto osídlené krajiny a regióny s cennou pôdou alebo zložitými koridormi.

Všetky prenosové vedenia Uhv s napäťovou úrovňou 1 000 kV musia prijať viacero delených vodičov, ako napríklad 8, 12, 16 rozdelených, atď. Prierez každého deleného vodiča je väčšinou viac ako 600 štvorcových milimetrov, čo môže znížiť straty spôsobené korónou výboj, rádiové rušenie, televízne rušenie, rušenie počuteľným hlukom a iné nepriaznivé vplyvy. Výška veže je asi 40 ~ 50 metrov. Veža s dvojitým okruhom a paralelným rámom je vysoká až 90 ~ 97 metrov. Mnoho krajín sa sústreďuje na vývoj novej konštrukcie veže, aby sa zmenšila veľkosť veže a znížili náklady na linku. Bývalý Sovietsky zväz, Spojené štáty americké, Taliansko, Japonsko a ďalšie krajiny začali plánovať a stavať prenosové vedenia UHV triedy 1000 kV, prenosová kapacita jednej slučkovej linky je vo všeobecnosti 6 až 10 miliónov kilowattov.

Napríklad bývalý Sovietsky zväz napreduje s výstavbou veľkých energetických základní, akými sú ropné polia Ekibatuz, Kansk-Achinsk a Ťumen. Už teraz má tepelnú elektráreň s inštalovaným výkonom 6,4 milióna kilowattov. Plánuje tiež postaviť obrovskú vodnú elektráreň s inštalovaným výkonom 20 miliónov kilowattov a skupinu jadrových elektrární s veľkým inštalovaným výkonom. Tieto energetické základne sa nachádzajú asi 1000 ~ 2500 km od centier energetického zaťaženia a vyžadujú prenos napätí 1150 kV, ± 750 kV DC a 1800 ~ 2000 kV.

Bývalý Sovietsky zväz vybudoval 270-kilometrové prenosové vedenie 1 150 kV, ktoré sa používa aj ako priemyselné testovacie vedenie. Skúšobnú prevádzku začala v roku 1986 a pokračuje vo výstavbe 1 236 km prenosového vedenia 1 150 kV. Do konca 20. storočia sa vytvorí sieť ultravysokého napätia 1 150 kV.

Do konca 20. storočia energetický systém Bonville Power Authority očakáva, že 60 percent jeho uhoľných elektrární bude na východ od Kaskád, pričom okolo 32 gigawattov energie sa bude posielať cez pohorie do západného centra zaťaženia v r. plánovaná trieda 1 100 kilovoltov. Každá linka je dlhá asi 300 kilometrov a má prenosovú kapacitu asi 10 miliónov kilowattov. Taliansko plánuje použiť 1000 kilovoltové vedenia ultravysokého napätia na privedenie elektriny z tepelných a jadrových elektrární pozdĺž Stredozemného mora, ako je Pisa, do priemyselných oblastí, ako je Miláno na severe.

Japonsko si vybralo 1000-kilovoltovú dvojokruhovú prenosovú linku ultravysokého napätia na prenos energie z obrovskej jadrovej elektrárne Shimobei do Tokia. Linka je dlhá 600 kilometrov a má kapacitu 10 miliónov kilowattov. Všetky tieto prenosové vedenia UHV boli plánované na dokončenie v 90. rokoch.